Európska únia ambiciózne pracuje na plnení svojich cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode z roku 2015 a ďalších konferenciách pod záštitou Európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je urobiť z Európy klimaticky neutrálny kontinent najneskôr do roku 2050. Ide o právne záväzný cieľ vďaka európskemu právnemu predpisu v oblasti klímy. Zmena klímy je však celosvetovým problémom, ktorý sa nezastaví na hraniciach nášho kontinentu, takže Európa nemôže vyriešiť tento celosvetový problém sama, a to ani napriek tomu, že môže ísť o dlhú cestu. Európska únia je najväčším trhom na svete a preto má veľkú medzinárodnú silu. Okrem toho má vysoko vzdelané a kvalifikované obyvateľstvo a už má veľké skúsenosti s rozvojovou pomocou na celom svete. V rámci stratégie Global Gateway už EÚ investuje milióny do rozvojovej pomoci. Klíma je aj odvetvím stratégie Global Gateway, takže by sa mohla rozšíriť tak, aby zahŕňala ešte viac sveta. Táto myšlienka preto vyzýva Európsku úniu, aby: — Navrhnúť právne predpisy šetrnejšie k životnému prostrediu, ktorých vplyv by sa prejavil na celom svete vďaka dominantnému postaveniu ako najväčšieho svetového trhu. — Viac využívať našu kvalifikovanú pracovnú silu a vyspelý súkromný sektor na pomoc pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu na celom svete. — Podporovať európske ekologické priemyselné odvetvia na celom svete. — Rozšíriť klimatickú zložku stratégie Global Gateway. — Vytvoriť a podporovať celosvetovo užitočnú stratégiu, akou je Európska zelená dohoda, na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy na celom svete. Európska únia ako jeden z najpokročilejších, najväčších, najbohatších a najaktívnejších aktérov na svete môže mať budúcnosť ako medzinárodný líder v oblasti klímy. Keďže som presvedčený, že budúcnosť Európy je ekologická a budúcnosť zelenej je Európa.

Potrebujeme zmysluplnú účasť mládeže v EÚ. Podujatie EYE musí byť bezplatné, nielen pre privilegovaných mladých ľudí, ktorí môžu hradiť náklady, a musí mať politický dokument s odporúčaniami, ktoré sa musia monitorovať až do ďalšieho podujatia EYE. Počuť si naše hlasy, aby sme podnikli kroky, nie!

V Európe máme demografické problémy a hľadáme viac práce – tak bielych kolegov, ako sú lekári, inžinieri v oblasti IT alebo učitelia, ale aj modrá robotníci, ako sú inštalatéri, stavební pracovníci alebo elektrikári. Ľudia mimo Európy zároveň chcú zmeniť svoj život a začať novú kapitolu v Európe v dôsledku sociálno-ekonomických problémov. Vytvorme program, v ktorom sa ľudia môžu prihlásiť do Európy, učiť sa miestny jazyk a potrebné povolanie v konkrétnom regióne. Povedzme, že Palestínska žena z tábora v Libanone hľadá lepšiu budúcnosť a je pripravená presťahovať sa do Švédska, naučiť sa švédsky jazyk a získať vzdelanie, aby sa stala zdravotnou sestrou. Členský štát EÚ by mohol mať kontrolovaný zoznam takýchto kandidátov a umožniť takýmto kandidátom prísť do krajiny za kontrolovaných okolností, aby sa naučili jazyk, naučili sa konkrétne potrebné povolanie a vyplnili medzery v krajine. Môže zabrániť vlnám nekontrolovanej migrácie ľudí, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť, pretože teraz by mohli mať právnu príležitosť urobiť ľudským spôsobom. Už máme tzv. modrú kartu EÚ, ktorá by sa mohla rozšíriť!

EÚ by mala úzko spolupracovať s organizáciami, ako sú ASEAN, Mercosur, Africká únia, s cieľom podporiť model EÚ v zahraničí. Spoluprácou s týmito organizáciami regionálnej spolupráce môže EÚ podporovať ľudské práva, podnikanie, európsky spôsob života atď. To by EÚ a jej spojencom poskytlo nový hlas, ktorý môže byť nezávislý od USA alebo Číny, ale nie proti nim. Takýto nový zistený vplyv by bol založený na spolupráci medzi krajinami zastúpenými jej organizáciami.

Dobrovoľníctvo je neuveriteľný program vytvorený EÚ, ktorý umožňuje mladým ľuďom z rôznych krajín v zahraničí a dozvedieť sa viac o tom, čo sa chcú stať alebo inými témami, o ktoré sa zaujímajú. Hlavným problémom tohto programu je, že ide o jednorazovú príležitosť. Som presvedčený, že EÚ by mala viac podporovať dobrovoľníctvo. Ľudia, ktorí ukončili dlhodobú dobrovoľnícku činnosť, sa zúčastňujú na novom, pričom rozdeľujú skutočné dobrovoľnícke návrhy pre prvého dobrovoľníka a skúseného dobrovoľníka. Takto budú ľudia viac hovoriť o tomto programe a prezentovať ho mladým ľuďom, aby o ňom vedeli.

Je vo vlastnom záujme národných politikov, aby boli oddelení, a tým maximalizovali svoje výhody. Na druhej strane je v záujme občanov EÚ, aby boli štátnymi príslušníkmi federálneho štátu, ktorý funguje koordinovane. Je nevyhnutné, aby EÚ ako federálny štát nemohla mať vlastnú zahraničnú politiku, armádu alebo štátnu príslušnosť. Je potrebné jednotné občianstvo, armáda a zahraničná politika, ako aj čo najväčšia koordinácia v oblasti vzťahov medzi štátom a obyvateľmi. Zavedenie pivotného jazyka (napr. angličtiny), ktorý by mal byť povinný pre všetky úradné postupy popri jazykoch členských štátov, by mohlo byť čo najväčším prostriedkom koordinácie: úrady, polícia, verejné služby, súdy atď. Za prítomnosti pivotného jazyka by sa armáda EÚ stala reálnou možnosťou. Prvým krokom v tomto smere je reforma vzdelávania, kde je potrebné poskytnúť študentom čo najlepšiu efektívnosť pri výučbe konverzného jazyka. Ak sa tak stane, občan pochádzajúci z kúta EÚ by sa mohol presťahovať do členského štátu, do ktorého sa presťahoval, takmer bez problémov, a to tak z hľadiska zamestnania, ako aj zo sociálneho hľadiska.

Európa je už kontinentom, na ktorom sú ľudia bez ohľadu na svoje kultúrne zázemie vítaní žiť, študovať atď. Prečo nerozširujeme naše kultúrne zázemie s cieľom vyučovať zvyšok sveta naše hodnoty a akú Európu skutočne predstavuje? Od Laponska po Sibír a z pohoria Olympus do pohoria Everest. Erasmus+ by mal byť pre všetkých!

Európska únia by mala zaviesť program grantov a iných foriem podpory pre univerzity a iné výskumné organizácie pôsobiace v členských štátoch, ktoré sa zameriavajú na rozvoj umelej inteligencie pre udržateľný rozvoj a globálnu prosperitu.

Platforma iniciatív vedených mládežou: potrebujeme platformu na podporu a presadzovanie iniciatív vedených mladými ľuďmi, ktoré presadzujú európske hodnoty a ciele, ako je udržateľnosť, demokracia a sociálna spravodlivosť, ktoré môžu pomôcť mladým ľuďom, aby sa cítili silnejšie a angažovaní sa pri formovaní budúcnosti EÚ v rámci EÚ aj mimo nej.

V súčasnosti sa verejná diskusia v sociálnych médiách uskutočňuje prevažne na platformách pod kontrolou súkromných spoločností orientovaných na zisk, ako je materská spoločnosť Facebook Meta, Twitter alebo ByteDance. Keď verejné inštitúcie komunikujú prostredníctvom týchto kanálov, privádzajú týchto nedemokratických aktérov do práv digitálnej komunikácie. Zároveň núti občanov, aby spotrebovali reklamu s cieľom získať verejné informácie. Po tretie, európske komunikačné kanály sú závislé od amerických a čínskych spoločností. Verejné orgány by preto mali pomáhať pri vytváraní udržateľných európskych komunikačných kanálov využívaním otvorených protokolov (Matrix, Activiy Pub) a vlastnej digitálnej infraštruktúry (v zmysle Fediverse).

So začiatkom vojny na Ukrajine a s dodávkou materiálu sa ukázalo, že krajinám ako Nemecko chýba vybavenie a pripravenosť na riešenie otvoreného konfliktu s treťou krajinou. Spoločné ozbrojené sily EÚ by mohli pomôcť lepšie reagovať na skutočné hrozby pre našu bezpečnosť, ako je terorizmus alebo hrozba Ruska. Okrem toho sa domnievam, že vhodné nariadenia a vytvorenie stabilných inštitúcií by mohli posilniť tieto orgány tým, že im poskytnú vhodný materiál na ich bežné konanie. Bude to veľký krok v histórii Európskej únie, ale domnievam sa, že európske klenoty, ktoré zdieľajú túto myšlienku, musia urobiť všetko pre to, aby sa táto myšlienka stala skutočnosťou.

Je dôležité, aby si EÚ zachovala svoju diplomatickú a strategickú neochotu. Keďže vojna na Ukrajine napreduje, domnievam sa, že EÚ ju neponechala. EÚ len nehanebne sledovala politický program Spojených štátov a obmedzila svoje vlastné záujmy. Počas sabotáže Nord Stream, strategickej infraštruktúry pre celú EÚ, Únia nereagovala dostatočne dôrazne, hoci bola jedným z najdôležitejších zdrojov energie pre EÚ. Namiesto toho, aby EÚ zaujala v ukrajinskom konflikte neutrálny postoj, v súčasnosti zaujíma pozíciu spolubelligerancie, ktorá je pre záujmy EÚ veľmi nebezpečná. Urobilo sa všetko pre to, aby sme sme čo najviac oddelili od Ruska, ktoré slúžilo len záujmom Spojených štátov a Číny. EÚ by mala byť schopná konať nezávislejšie od záujmov iných krajín, najmä v čase krízy, akou je súčasná situácia.

Bezpečnosť na hraniciach EÚ je samozrejme nevyhnutná. Najmä v južnom Stredozemí je situácia na hraniciach neprijateľne nestabilná.

Migranti a žiadatelia o azyl však nie sú nepriateľmi EÚ. Sú jednoducho zúfalými ľuďmi, ktorí sa snažia dosiahnuť lepší život. Namiesto toho je potrebné urobiť viac na boj proti úspechu pašovania mafií v južných susedoch EÚ.

To sa dá dosiahnuť prostredníctvom posilnenej diplomatickej a vojenskej prítomnosti v týchto oblastiach, ale to bude pokračovať až doteraz. Oveľa lepšie by bolo stimulovať vstup migrantov do EÚ pravidelnými cestami. EÚ by mala migrantom uľahčiť prístup k členským štátom inými prostriedkami ako prevádzačstvom.

Azylový proces je v súčasnosti dlhý a neprehľadný. Mal by sa urýchliť a sprehľadniť. Prístup k legálnej migrácii by sa mohol zlepšiť vytvorením väčšieho počtu migračných centier v krajinách pôvodu, čo by umožnilo začať migračné cesty bez potreby nebezpečných neregulárnych ciest.

Migranti by mali mať možnosť požiadať o víza na účely práva na prácu a získať bývanie a pracovné zmluvy zo svojich krajín pôvodu a potom sa bezpečne presťahovať do EÚ. Ponuka legálnej migrácie je odpoveďou na snímky zo Stredozemného mora, ktoré pretrhajú srdce.

V prípade osôb, ktoré sa už nachádzajú v hostiteľských krajinách, by sa mali optimalizovať podmienky počas čakania na potvrdenie štatútu azylu. Azylový proces by mal byť prístupnejší, menej byrokratický a menej zastrašujúci. Akákoľvek diskriminácia v týchto procesoch by sa mala odstrániť.

Program Erasmus+ by sa mal ďalej zlepšovať holistickejším a inkluzívnejším spôsobom, napríklad väčším zohľadnením finančného prostredia.

Študenti EÚ by mali mať viac príležitostí študovať a pracovať v zahraničí, ako aj krátku dokumentáciu po programe Erasmus+ pre všetkých účastníkov, aby bola výmena kultúry a skúseností dostupná pre všetkých. Výmeny v rámci programu Erasmus sú jadrom normotvornej mäkkej moci EÚ a mali by sa ako také modernizovať.

Okrem toho by sa mali sprístupniť lepšie financované štipendiá, najmä pre osoby z krajín Východného partnerstva. Malo by tiež existovať viac príležitostí na výmeny medzi krajinami EÚ a krajinami, ktoré sú súčasťou Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina).

Mohlo by ísť napríklad o „regionálne výmenné pobyty“, počas ktorých sa mladí ľudia môžu navzájom navštíviť s cieľom posilniť spojenie medzi regiónmi a podporiť kultúrnu výmenu.

S cieľom šíriť skúsenosti a najlepšie postupy EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry, mládeže a športu by bolo dôležité zriadiť mládežnícke centrá EÚ v krajinách Východného partnerstva. Pre mládež týchto krajín by bolo prospešné mať miesta, kde sa môžu stretávať so zástupcami EÚ, dozvedieť sa o najlepších postupoch v oblasti vzdelávania, kultúry a športu a vykonávať iniciatívy pod záštitou takejto platformy.

EÚ v súčasnosti závisí od susedných režimov v Líbyi, Turecku, Maroku a inde, aby pomohla znížiť toky migrantov do Európy.

Je to riskantné: Otvára EÚ vydieraniu autoritárskymi režimami a môže viesť k zneužívaniu migrantov. Aby sa tomu zabránilo, EÚ by mala výrazne posilniť svoju schopnosť vytvárať spoločnú zahraničnú politiku. Mala by získať schopnosť ďalej rozvíjať svoje záujmy a v prípade potreby využívať mäkkú silu na zníženie migračných tokov pri zdroji.

Nové vonkajšie krízy si vyžadujú prehĺbenie spoločnej tvorby politiky a dôraz na predchádzanie príčinám migrácie, a nie nadmernú reakciu na migráciu zameranú na bezpečnosť, keď k nej dôjde. 

EÚ by mala vytvoriť povinný nadnárodný program, do ktorého by sa mohli zapojiť všetci mladí ľudia, ktorí po dovŕšení osemnástich rokov mohli byť zapojení do systémov sociálnych služieb a projektov miestneho rozvoja komunít. Išlo by len o skutočne nadnárodný program, ak by občanom umožnil presťahovať sa do iných krajín, napr. zúčastňovať sa na pracovných táboroch alebo dobrovoľníckych službách. Mladí ľudia by sa tak mohli stretávať, budovať celoživotné priateľstvá, ale aj zvyšovať povedomie o občianskej povinnosti, európskej identite a solidarite. Program by tak mohol stavať na existujúcich programoch, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity.

Členské štáty niekedy posielajú svoje plasty pripravené na recykláciu do neeurópskych krajín. Európska únia musí zabezpečiť, aby sa tak nestalo. Európski občania by mali prevziať zodpovednosť za svoj životný štýl a uzavrieť kruh sami.

Vzhľadom na rozsah dôsledkov globálneho otepľovania je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zvýšila počet spoločných opatrení s krajinami Východného partnerstva. To môže obom inštitúciám pomôcť zaviesť do praxe viac vypočítaných programov, ktoré v konečnom dôsledku urýchlia zelenú transformáciu. Okrem toho to uľahčí informačným kampaniam osloviť väčší počet ľudí na celom svete.

Jednou z hlavných nebezpečenstiev šírenia falošných správ je, že manipulujú s verejnou mienkou a vedú k narušeniu reality. Hashtagy alebo štítky na sociálnych médiách, napríklad založené na nespoľahlivých alebo nepravdivých informáciách, často zavádzajú ľudí, pretože ovplyvňujú ich spôsob myslenia. Falošné správy a značky sa nadmerne používajú ako nástroj v politických konfliktoch, okrem iného pri okupácii území. Konkrétnejšie, hashtag #CrimeaIsRussia, ktorý sa používa ako nástroj dezinformačnej kampane Ruska, možno považovať za prostriedok hybridnej vojny. Problémom je, že ak uvedený štítok zostane na internete mnoho rokov, ďalšie generácie, ktoré naň kliknú, môžu vytvoriť falošný pocit reality o politickej situácii v krymskom regióne.

Ako ďalší krok musí EÚ pracovať na obmedzení falošných a zavádzajúcich štítkov sociálnych médií a hashtagov. Je potrebné, aby Európa našla vhodné nástroje v tomto smere na ochranu svojich hodnôt, právneho štátu a ľudských práv. 

 

Sledovanie celosvetových udalostí, ktoré sa odohrali v roku 2021, je zrejmé, že Európska únia musí stáť spolu: je dôležité pripraviť sa na budúce hrozby a zachovať si nezávislosť od krajín mimo EÚ. To by sa mohlo dosiahnuť vytvorením spoločnej zahraničnej politiky, ktorá by pomohla udržať mier na kontinente. Mohlo by sa to považovať za kľúčový krok k dosiahnutiu štatútu úplnej politickej únie.

Spoločná zahraničná politika by umožnila EÚ preukázať silu a odhodlanie pri stretávaní sa s národmi na diplomatických misiách. Prispelo by to aj k zlepšeniu vonkajšej a vnútornej efektívnosti; administratívne náklady konzulátov alebo veľvyslanectiev by sa mohli znížiť a rozhodnutia by sa mohli prijímať včas a účinne.

Okrem toho by to pomohlo chrániť záujmy EÚ a jej občanov na celom svete a zároveň neustále podporovať mier a slobodu.

Nelegálne prisťahovalectvo cez Stredozemné more predstavuje významnú výzvu pre orgány kontroly hraníc, medzi ktoré patrí Frontex – agentúra EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Vzhľadom na to môže byť užitočné rozšíriť počet zamestnancov agentúry Frontex. Satelitné snímkovanie Stredomoria môže tiež pomôcť: satelity spojené so sofistikovanou analýzou snímok založených na umelej inteligencii by mohli umožniť vydávanie upozornení v reálnom čase na plavidlá agentúry Frontex, čo by im pomohlo nájsť plavidlá migrantov a bezpečne ich vrátiť do miest pôvodu.

Tým by sa znížilo nelegálne prisťahovalectvo, odradilo migrantov od vykonávania nebezpečnej cesty cez Stredozemné more a znížila by sa dôveryhodnosť prevádzačov.

Masová migrácia vytvára chaos: Európa nemôže akceptovať všetkých. EÚ a jej členské štáty majú vlastné problémy a mali by ich vyriešiť predtým, ako sa pokúsia zmierniť dôsledky zahraničných katastrof.

Mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú humanitárne operácie v Stredozemí, podkopávajú úsilie o zníženie prisťahovalectva. Zachránením prevádzaných migrantov, ktorí boli opustení na mori, ich činnosť narúša politiky EÚ v oblasti hraníc a pomáha prevádzačstvu mafií, aby pokračovali vo svojej nezákonnej činnosti. Konajú teda ako pašeráci.

EÚ by to mala uznať a k nim pristupovať tvrdejšie. Ich plavidlá by mali byť skonfiškované alebo zničené, aby vyslali jasný signál.

EÚ by mala mať integrovanú, ale decentralizovanú a vysoko účinnú energetickú sieť. Decentralizovaná štruktúra spôsobuje, že dodávky energie sú menej citlivé na potenciálne riziká, a znižuje potrebu centralizovaných elektrární (jadrové elektrárne, bioplyn atď.).

Napríklad prebytočná fotovoltická energia vyrobená v Španielsku by sa potom mohla skladovať v prečerpávacích elektrárňach v Nórsku, aby sa spotrebovala v noci v Poľsku.

Na to, aby sa s potravinami zaobchádzalo podľa noriem udržateľnosti, musíme vytvárať menej plytvania potravinami: Potraviny, ktoré sa stále môžu konzumovať, by sa nikdy nemali vyhodiť.

Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, by bolo prerozdeliť ho: Spoločnosti by nikdy nemali vyhodiť potraviny, ak nie sú schopné ich predávať s poklesom cien. Namiesto toho sa musia prijať opatrenia na jeho prerozdelenie a prepravu na miesto, kde sa ešte môže spotrebovať.

Spolupráca s partnermi v Ázii a Afrike je pre EÚ nevyhnutná. Investovaním do týchto partnerstiev EÚ získa nielen silnejších partnerov, ale zároveň sa stane menej závislou od iných, ako je Severná Amerika, od ktorej v súčasnosti príliš závisíme.

Existuje mnoho foriem transatlantickej spolupráce, ale je potrebné posilniť príležitosti pre mladých ľudí, ako aj pre študentov stredných škôl a univerzít. EÚ by preto mala vypracovať program mobility, ktorý americkým študentom umožní dozvedieť sa o kultúre rôznych členských štátov EÚ, kultúrnej rozmanitosti národov a inštitucionálnom systéme.

Na zlepšenie a posilnenie väzieb medzi EÚ a USA by sa mal vytvoriť rámec pre príležitosti na vzdelávacie výmeny. Mladým ľuďom z USA aj EÚ by to poskytlo možnosť zažiť iný spôsob života, a to prostredníctvom stáží alebo stáží, študijných programov v zahraničí alebo iných kultúrnych výmenných aktivít.

Spoznávanie odhodlaných mladých ľudí v Európe a spolupráca v záujme lepšej budúcnosti zabezpečia, aby transatlantická spolupráca zostala udržateľná aj v budúcnosti. Program by preto mal byť otvorený pre študentov stredných a vysokých škôl zo Severnej Ameriky. Mohol by zahŕňať napríklad program, v ktorom účastníci žijú s hostiteľskou rodinou v členskom štáte.

Štúdium v USA je nákladné a nie každý si môže dovoliť skúsenosti. S cieľom zvýšiť prístupnosť by sa niektoré existujúce finančné prostriedky z programu Erasmus mohli presmerovať na podporu európskych študentov, ktorí sa zúčastňujú na výmenách v USA.

Jedným z riešení na zníženie spotreby červeného mäsa v Európe môže byť kampaň na nahradenie tradičného hovädzieho dobytka pštrichom, červeným mäsom, ktoré je takmer nerozlíšiteľné od hovädzieho mäsa, ale šetrnejšie k životnému prostrediu. Podobne musíme viac investovať do laboratórnych alternatív mäsa.

Bez ohľadu na to, do akej miery by sa spotrebiteľské návyky mohli zmeniť, je však tiež mimoriadne dôležité ukončiť outsourcing výroby mäsa do neeurópskych krajín, ako je Brazília, s cieľom chrániť základné ekosystémy, ako je Amazónia.

Migrácia do EÚ je často výsledkom nedostatočného rozvoja v iných oblastiach. EÚ by mala urobiť viac pre vytvorenie stabilného a bezpečného hospodárskeho a politického prostredia v regiónoch, z ktorých migranti prichádzajú. Prispievanie k vytváraniu bezpečných a prosperujúcich krajín inde je v najlepšom záujme EÚ aj tretích krajín.

V niektorých prípadoch to možno dosiahnuť odstránením hospodárskych väzieb medzi európskymi krajinami a bývalými kolóniami, ktoré im bránia v rozvoji, najmä pokiaľ ide o prírodné zdroje. V iných prípadoch si to vyžaduje osobitné rozvojové projekty. Ak je to tak, projekty by sa mali dôkladne monitorovať, aby sa zabezpečilo, že zlepšujú životy a znižujú motiváciu odísť, namiesto financovania skorumpovaných lídrov.

V rámci Bidenovej vlády sa zdá, že je možná väčšia spolupráca medzi USA a Európskou úniou. To by sa malo vnímať ako príležitosť na posilnenie partnerstva medzi oboma stranami a na nadviazanie úzkej spolupráce. Keďže Biden je zástancom voľného obchodu, oblasti spolupráce by mali zahŕňať finančnú spoluprácu. Ďalšou oblasťou by mali byť opatrenia v oblasti klímy, v ktorých by USA a EÚ mali ísť príkladom pre ostatných.

V čase krízy a núdze sú spojenectvá a spojenci dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preto je veľmi dôležité pozrieť sa za hranice Únie, posilniť väzby s USA a podporiť solidaritu.