Pandémia COVID-19 navždy zmenila paradigmu práce. Zatiaľ čo mnohí ľudia strácajú niekoľko hodín pri dochádzaní medzi domovom a kanceláriou, pričom vždy musia žiť v oblastiach, ktoré sa k nej nachádzajú, telekomunikácia umožnila ľuďom objavovať svet a pracovať na notebooku s prístupom na internet. Keďže digitálny kočovníci môžu byť atraktívni ako život bez povinností a s väčšou flexibilitou pri hľadaní miesta na život, prinášajú miestnym hostiteľským komunitám obrovské problémy, ako je zvýšený tlak na prírodné zdroje a služby, vyššie ceny bývania v dôsledku vyšších miezd a v dôsledku toho prehlbovanie sociálnych rozdielov. S cieľom zabezpečiť spravodlivejší život komunity a zabrániť zneužívaniu v oblasti daní bol tento návrh vypracovaný: Článok 1 Vymedzenie fiškálneho pobytu 1 – Stanovenie jasných kritérií na určenie daňovej rezidencie digitálnych kočovníkov, pričom sa zohľadnia faktory, ako je dĺžka pobytu v krajine, rodinné väzby a trvalý pobyt. 2 – za oprávnené na daňové účely považujú všetky osoby, ktoré sa zdržiavajú počas obdobia 32 po sebe nasledujúcich dní alebo dlhšie. Článok 2 Daňové pravidlá pre digitálnych nomádov 1 – Všetci občania, u ktorých sa považujú za digitálnych nomádov a ktorí spĺňajú kritériá článku 1, si môžu vybrať jeden z dvoch režimov: a) platenie daní v krajine pobytu, ako sú štátni príslušníci b) režim pre používateľov platieb. V tomto režime je občan spoplatnený za verejnú službu, ktorú využíva. Článok 3 Spolupráca medzi krajinami 1 – Podporovať medzinárodnú spoluprácu pri výmene informácií o zdaňovaní digitálnych nomádov. Článok 4 Informovanosť a vzdelávanie 1 – Uskutočnenie informačných kampaní zameraných na informovanie digitálnych nomádov o ich daňových povinnostiach v krajine ich pobytu a na pomoc im pochopiť daňové predpisy a procesy. Článok 5 Presadzovanie a sankcie 1 – Posilniť presadzovanie daňových povinností digitálnych nomádov prostredníctvom auditov, štátov a spolupráce s podnikmi. 2 – Stanovenie sankcií na európskej úrovni pre tých, ktorí si neplnia svoje daňové povinnosti.

Výhodné vlajky uľahčujú nezákonné činnosti v oceáne, ako je NNN rybolov, obchodovanie s ľuďmi, pirátstvo a nízke daňové platby. Súčasné postupy registrácie a chýbajúca história lacných vlajok nie sú účinné. Preto by sa mala vypracovať a implementovať smernica, ktorá by zaväzovala registráciu všetkých európskych plavidiel v centralizovanej databáze, aby sa zachovala história sledovania všetkých vlajkových registrov. Táto databáza by však nemala možnosť ponechať žiadne prázdne pole pre rok (podobné pravidlám, ktoré sa uplatňujú na registráciu lietadiel).

Umelé prerušenie tehotenstva je jedným z najväčších porušení ľudských práv v Európe a v histórii. Umelé prerušenie tehotenstva je v rozpore s článkom 2 Charty základných práv EÚ. Každé nenarodené a narodené dieťa si zaslúži ochranu práva na život. V záujme dodržiavania ľudských práv a článku 2 musíme ukončiť umelé prerušenie tehotenstva. Spojené štáty mali v čase zrušenia Roe V Wadeho obrovské víťazstvo. Európa sa bude uberať rovnakou cestou a dať hlas bez hlasu. My mládež, nikdy neprestaneme bojovať, kým každý nenarodený nebude mať právo na život. Sme generáciou za život!

V Európe máme demografické problémy a hľadáme viac práce – tak bielych kolegov, ako sú lekári, inžinieri v oblasti IT alebo učitelia, ale aj modrá robotníci, ako sú inštalatéri, stavební pracovníci alebo elektrikári. Ľudia mimo Európy zároveň chcú zmeniť svoj život a začať novú kapitolu v Európe v dôsledku sociálno-ekonomických problémov. Vytvorme program, v ktorom sa ľudia môžu prihlásiť do Európy, učiť sa miestny jazyk a potrebné povolanie v konkrétnom regióne. Povedzme, že Palestínska žena z tábora v Libanone hľadá lepšiu budúcnosť a je pripravená presťahovať sa do Švédska, naučiť sa švédsky jazyk a získať vzdelanie, aby sa stala zdravotnou sestrou. Členský štát EÚ by mohol mať kontrolovaný zoznam takýchto kandidátov a umožniť takýmto kandidátom prísť do krajiny za kontrolovaných okolností, aby sa naučili jazyk, naučili sa konkrétne potrebné povolanie a vyplnili medzery v krajine. Môže zabrániť vlnám nekontrolovanej migrácie ľudí, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť, pretože teraz by mohli mať právnu príležitosť urobiť ľudským spôsobom. Už máme tzv. modrú kartu EÚ, ktorá by sa mohla rozšíriť!

Investovať do športu, vytvoriť spôsoby, ako zabezpečiť, aby ľudia so zdravotným postihnutím neboli vylúčení. Vytvorte štipendiá pre vrcholových športovcov, ktorí sú zapísaní na univerzitu, uistite sa, že ľudia vedia, že môžete pokračovať v dvojitej kariére (šport a štúdium), a poskytnite im príležitosť tak urobiť (tuktori a on-line registrácia pomáha). Uistite sa, že šport sa nejaví ako niečo, čo si vyžaduje čas, ale niečo užitočné pre blaho ľudí

Ak hovoríme o vytvorení bezpečných migračných trás, zameriavame sa najmä na ekonomickú migráciu a možnosti účinne absorbovať migrantov na trh práce pomocou meraní, ako je európska modrá karta. Musíme však mať na pamäti, že mnohí ľudia odchádzajú z individuálnych alebo kolektívnych bezpečnostných dôvodov. Mohli by sme zaviesť takú formu konania o azyle, v rámci ktorého sa preskúmajú práva a potreby ľudí v konfliktných regiónoch pred tým, ako začnú uniknúť. Pretože ak je ich žiadosť o azyl úspešná alebo im bude umožnená subsidiárna ochrana, Európska únia by mohla organizovať systematické a bezpečné služby presunu osôb v núdzi. Konfliktným situáciám na hraniciach EÚ by sa zabránilo bez toho, aby sa porušovali ľudské práva, a to buď priamo inštaláciou táborov, alebo nepriamo outsourcingom ťahov v Stredozemnom mori líbyjskej pobrežnej stráži.

Viac vedomostí o rodovej identite je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, a preto by sa malo nejakým spôsobom začleniť do vzdelávacieho systému.

Španielsko je prvou krajinou EÚ, ktorá ľuďom s mimoriadne bolestivými obdobiami umožňuje čerpať platenú „menštruačnú dovolenku“ z práce; tento návrh by sme mali rozšíriť na všetky európske krajiny.

Je nevyhnutné podporovať mladých ľudí v zahraničí a ľudí s históriou migrácie, ktorí v Európe žijú s chronickým ochorením, investovať do nich a konať v súvislosti s nimi. Na tento účel by sme mali vykonávať politiky, ktoré podporujú zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie pre mladých ľudí s migračnými históriami a medzinárodným pôvodom, ktorí v Európe žijú s chronickým ochorením.

Pri diskusii o ľudských právach sa pozornosť často zameriava na vysokú kvalitu života, dobré zdravie a bohaté zdroje. Je však nevyhnutné uznať, že práva LGBTQ+ osôb sa v týchto rozhovoroch často prehliadajú. Niektoré európske krajiny, žiaľ, stále zápasia s všadeprítomným nepriateľstvom a diskrimináciou voči homosexuálom, lesbám a iným LGBTQ+ osobám. Je nevyhnutné, aby sme túto situáciu ukončili. Práva LGBTQ+ osôb boli stanovené tak, aby boli všeobecne uplatniteľné vo všetkých krajinách Európskej únie, a nie len niekoľko z nich. Homosexuálov, bisexuálov, bisexuálov, bisexuálov, bisexuálov, bisexuálov, bisexuálov, bisexuálov a transsexuálov, bisexuálov, bisexuálov a transrodových osôb Hľadáme podporu a uznanie a dlho sa usilujeme o návrat k pokojnému životu. Okrem toho by EÚ mala urobiť viac pre to, aby viditeľne preukázala svoju podporu komunite LGBTQ+. Je dôležité, aby sme sa cítili vnímaní a v bezpečí, a nie ako my sme vylúčení. Napríklad teraz je to jún, Pride mesiac, Európsky parlament by mohol urobiť viac podujatí, diskusií alebo diskusií o LGBTQ+ a šíriť informovanosť aj mimo našej komunity.

Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 – Nevyhnutnosť reformy Návrh stratégie, podľa ktorého je na boj proti rodovej nerovnosti potrebných 50:50 kvót, keďže vedúce pozície musia reprezentovať demografickú situáciu obyvateľstva, považujem za výrazne oslabené naše úlohy jednotlivcov v spoločnosti. Spochybňujem vnímanie zámerov mužov samotným Európskym parlamentom. Ako sa môžem s istotou orientovať vo svete ako žena, keď stratégie používané na boj proti rodovej nerovnosti riešia len povrchové výstupy mizogýnie a ďalej šíria nerovnosť? Som pevne presvedčený, že je potrebné zmeniť prístup k boju proti rodovej nerovnosti. Namiesto toho, aby sa pozornosť sústredila na umelé vytváranie rozmanitosti v riadiacich a vedúcich pozíciách, je potrebné presmerovať našu pozornosť na vypracovanie stratégie, v ktorej sa rodová rovnosť presadzuje na individuálnom základe, a nie na legislatívnom základe. Rovnosť príležitostí by sa mala oceňovať viac ako rovnosť výsledkov a v konečnom dôsledku by delegovanie vedúcich a riadiacich pozícií malo byť založené na zásluhách a nikdy na základe pohlavia.

„Ciele trvalo udržateľného rozvoja“ umožňujú spustiť projekty v súvislosti s rôznymi témami, ktoré predstavujú. Umožňujú inštitúciám a občanom lepšie pochopiť, kto je adresátom a na aký účel sa napríklad prijíma zákon.

Spustiť vzdelávací program pre deti o ich právach. Program by sa mohol realizovať v školách, ako aj prostredníctvom online platforiem a sociálnych médií s cieľom dosiahnuť širší dosah.

Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa diskusia o práve voliť, demokracii a politike stáva ešte intenzívnejšou a oveľa intenzívnejšou medzi dnešnou mládežou, ktorá je významnou časťou obyvateľstva, ktorá si je vedomá problémov, ktorým čelí, a ktorá je aktívna v spoločnosti, ktorá často nemá zdravý rozum, spolužitie atď. Domnievame sa preto, že právo voliť by sa malo skrátiť na 16 rokov, a to podľa príkladu niektorých krajín, ktoré ho už vykonávajú. Dôvodom, prečo by táto zmena bola prospešná pre európsku spoločnosť, by bola skutočnosť, že voľby by mali lepší pohľad na záujmy obyvateľstva, majúc na pamäti, že mladí ľudia sú najväčšími a najviac zasiahnutými politickými rozhodnutiami bez toho, aby sa zohľadnili ich záujmy alebo výhody. Napokon, ďalším z hlavných dôvodov, prečo by hlasovanie v 16 rokoch bolo pre Európu ako spoločnosť zlepšením a dôležitým krokom vpred pre európsku demokraciu, je skutočnosť, že účasťou na voľbách, zatiaľ čo ich preferencie a nápady možno zohľadniť, politická účasť ako ďalšieho občana by im umožnila pochopiť, čo znamená príslušnosť k Európe, význam volieb a úlohu demokracie v štáte, ako je Európa.

Svet zažil mnohé vojny vrátane ničivej prvej a druhej svetovej vojny v Európe. Tieto vojny boli spôsobené hrozným porušovaním ľudských práv a nedostatočným dodržiavaním zásad právneho štátu a európskych demokracií. Napriek zákonom a vyhláseniam o právach, ktoré sa odvtedy zaviedli, stále vidíme prebiehajúce diskusie o otázkach, ktoré by sa mali považovať za vyriešené, ako sú rovnosť, ľudské práva, rodová rovnosť, rasizmus, prisťahovalectvo a ďalšie. Na vybudovanie lepšej Európy potrebujeme otvorenejšiu kultúru, ktorá je ochotná privítať ľudí bez predsudkov. Je nevyhnutné, aby sme pracovali na spoločnosti, v ktorej môžu ľudia zo všetkých prostredí žiť a prosperovať bez strachu z diskriminácie alebo nenávisti. To si vyžaduje nepretržité úsilie o podporu otvorenosti, rešpektovania rozmanitosti a záväzku dodržiavať ľudské práva pre všetkých. Prijatím otvorenej kultúry môžeme vytvoriť lepšiu Európu, ktorá bude inkluzívnejšia a ústretovejšia pre všetkých bez ohľadu na ich pôvod alebo identitu. Máme príležitosť poučiť sa z našich minulých chýb a spoločne budovať lepšiu budúcnosť.

EÚ by mala pracovať na spoločnom rámci pre uznávanie a skutočnú podporu digitálnych práv ako ľudských práv; to by malo zahŕňať rovnaký prístup na internet vo všetkých európskych regiónoch a pre všetkých európskych občanov, aby sa preklenula digitálna priepasť.

Aby mohla Európa úspešne riadiť prisťahovalectvo, mali by sa zaviesť prísne minimálne podmienky určujúce rozsah, v akom by sa od každého migranta malo očakávať, že sa začlení. Migranti by mali byť informovaní o týchto podmienkach pri príchode. Podmienky by mali zahŕňať úsilie o zvýšenie ich jazykových schopností; nájsť si prácu; zúčastňovať sa na dobrovoľníckych činnostiach; a tak ďalej. Tí, ktorí nie sú ochotní prijať a konať podľa záväzku dodržiavať tieto podmienky, a najmä tí, o ktorých sa zistilo, že spáchali trestné činy, by nemali mať povolenie zostať v Európe z dlhodobého hľadiska.

To si samozrejme vyžaduje, aby migranti mali príležitosť integrovať sa a konať v záujme dosiahnutia týchto podmienok. EÚ a členské štáty by preto mali masívne investovať do podpory novoprichádzajúcich migrantov a kandidátov na dlhodobý integrovaný pobyt.

EÚ by mala prinútiť platformy sociálnych médií, aby zabezpečili, že každý účet v sociálnych médiách bude reprezentovať skutočnú osobu. Ak sa domnievame, že platformy ako Facebook alebo Instagram sú súčasťou verejného priestoru, nikto by nemal mať povolenie na svoju identitu!

Okrem toho, ak osoba poruší zákon pri používaní jednej z týchto platforiem, len prinútenie používateľov, aby odhalili svoju totožnosť, umožní orgánom riešiť trestné činy, čím sa sociálne médiá stanú bezpečnejším priestorom.

Inštitúcie EÚ by sa nemali zaujímať o organizáciu súdnych systémov svojich členských štátov. Spôsob, akým sa členské štáty rozhodnú riadiť právny štát interne, by mal byť záležitosťou vnútroštátnej politiky.

EÚ a jej členské štáty by mali obmedziť uskutočňovanie online konzultácií vzhľadom na skutočnosť, že nie každý má rovnaké zastúpenie, keďže len tí, ktorí vlastnia elektronické zariadenia, sa môžu zúčastniť a zdieľať svoje názory.

Zatiaľ čo Európska zelená dohoda je krokom vpred v boji proti zmene klímy, EÚ by mala zaujať rozhodnejšie pozície, aby bola účinná. Jednou z nich je revízia usmernení o štátnej pomoci, podľa ktorej sú príjemcovia povinní dodržiavať zásady „zelenej podmienenosti“.

Monitorovanie obsahu na sociálnych médiách sa stalo dôležitým prvkom pri zaisťovaní bezpečnosti občanov na internete. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa na automatickú identifikáciu príspevkov na diskusiu o vírusoch alebo vakcínach použili technológie monitorovania obsahu, čím sa čitateľov nabáda, aby navštívili oficiálny zdroj s cieľom dozvedieť sa viac o tejto téme.

Na základe tejto skúsenosti by sa na identifikáciu nenávistných prejavov voči menšinám mohla použiť technológia, ktorá automaticky identifikuje témy príspevkov na sociálnych médiách.

Existujú ľudia, ktorí úmyselne alebo neúmyselne vytvárajú nenávistné prejavy. Hoci existuje mnoho ľudí, ktorí sú proti nenávistným prejavom a tí, ktorí hľadajú spravodlivosť, stále potrebujeme globálnu online platformu, ktorá pomôže. V jednej časti tejto platformy budú občania nahlasovať všetky formy nenávistných prejavov v tejto celistvosti; informácie potom overí člen ústredného tímu a opatrenia by sa mali podniknúť v rámci formálneho vyšetrovania na miestnom súde alebo súde EÚ. Mohla by fungovať ako spôsob zasielania varovania páchateľom.

Značný počet vedeckých a sociálnych výskumných štúdií zdôrazňuje význam sexuálnej výchovy na úrovni stredných škôl. Mladí tínedžeri potrebujú praktické a faktické informácie.

V niektorých komunitách sú otázky súvisiace so sexualitou tabu a ľudia o nich nediskutujú v domácnostiach, školách a strediskách. V dôsledku toho sú tínedžerov v súčasnosti vystavení nebezpečenstvu pohlavne prenosných infekcií, duševných chorôb a chronických zdravotných problémov, ako aj diskriminácii LGBTQ osôb a šikanovaniu v školách.

Jednou z výziev je nedostatok učiteľov, ktorí majú potrebné znalosti a odbornú prípravu na šírenie vhodných a správnych informácií o pohlaví a reprodukčnom zdraví. Medzi ďalšie prekážky patrí odpor kultúrnych a náboženských vodcov, ako aj absencia sexuálnej výchovy a vzdelávania v oblasti reprodukčného zdravia vo všeobecnosti, a to na miestnej úrovni aj na úrovni EÚ.

Zjednotiť a poskytnúť učiteľom správne informácie podporované vedcami a zdravotníckymi špecialistami ako východiskový bod.

Legalizovať asistovanú samovraždu v celej EÚ.

Európska rada by sa mala zreformovať, aby sa stala lepšou európskou inštitúciou a prispela k lepšiemu fungovaniu Európskej únie.

Spôsoby, ako to dosiahnuť, by mohli zahŕňať:

• Európska rada by sa mala zlúčiť s Radou Európskej únie do jednej rady, ktorá by bola rovnocenná s Parlamentom, pokiaľ ide o zákonodarnú právomoc. To zahŕňa právo iniciatívy navrhovať nové právne predpisy.
• Mal by pozostávať zo zástupcov národných vlád.
• Mala by konať kvalifikovanou väčšinou vo všetkých oblastiach politiky vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), čo znamená, že 55 % členských štátov musí hlasovať za, tieto členské štáty by potom mali predstavovať 55 % európskeho obyvateľstva.
• Blokujúca menšina (aspoň štyri členské štáty, ktoré predstavujú viac ako 35 % obyvateľstva EÚ) by sa mala zrušiť, pričom by sa mal zachovať Ioanninský kompromis.
• Európska rada by mala vybrať jedného predsedu na 5-ročné obdobie, ktorý bude viesť zasadnutia a zabezpečovať symbolické, slávnostné a diplomatické úlohy lídra štátu.
• Mala by zvýšiť svoju transparentnosť. Všetky jej zasadnutia vrátane tých, ktoré sa netýkajú právnych predpisov, ako aj zasadnutí jej podriadených orgánov (prípravných orgánov a Coreperu) musia byť vo všeobecnosti verejné a vysielané naživo.

EÚ by mala vytvoriť povinný nadnárodný program, do ktorého by sa mohli zapojiť všetci mladí ľudia, ktorí po dovŕšení osemnástich rokov mohli byť zapojení do systémov sociálnych služieb a projektov miestneho rozvoja komunít. Išlo by len o skutočne nadnárodný program, ak by občanom umožnil presťahovať sa do iných krajín, napr. zúčastňovať sa na pracovných táboroch alebo dobrovoľníckych službách. Mladí ľudia by sa tak mohli stretávať, budovať celoživotné priateľstvá, ale aj zvyšovať povedomie o občianskej povinnosti, európskej identite a solidarite. Program by tak mohol stavať na existujúcich programoch, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity.

Online registrácia a prihlasovacie procesy by sa mali uľahčiť vytvorením servera identity EÚ. To znamená, že všetky verejné inštitúcie všetkých členských štátov budú mať možnosť „prihlásiť sa s EÚ“.

Keďže mnohí umelci bojujú za základný spôsob prežitia, EÚ by mala stanoviť minimálnu mzdu pre tých, ktorí pracujú v povolaniach súvisiacich s umením.

Umenie je jednou zo základných hodnôt a dedičstva Európy a robí nás zo svojej podstaty Európanom. V skutočnosti sú mnohé uväznené symboly Európy umeleckými dielami. Minimálna mzda pre všetky pracovné miesta súvisiace s umením by preto pripravila pôdu pre novú éru umeleckej tvorby a uznala by umenie ako cenný prínos pre spoločnosť.

Občianstvo EÚ by malo byť možné získať po piatich rokoch práce alebo štúdia v EÚ. V súčasnosti takáto záruka neexistuje. Jednotlivci, ktorí pracujú vo viacerých členských štátoch, riskujú oneskorenie prístupu k občianstvu EÚ v porovnaní s osobami, ktoré sa zdržiavajú v jednej krajine, čo je nespravodlivé.