V Európe máme demografické problémy a hľadáme viac práce – tak bielych kolegov, ako sú lekári, inžinieri v oblasti IT alebo učitelia, ale aj modrá robotníci, ako sú inštalatéri, stavební pracovníci alebo elektrikári. Ľudia mimo Európy zároveň chcú zmeniť svoj život a začať novú kapitolu v Európe v dôsledku sociálno-ekonomických problémov. Vytvorme program, v ktorom sa ľudia môžu prihlásiť do Európy, učiť sa miestny jazyk a potrebné povolanie v konkrétnom regióne. Povedzme, že Palestínska žena z tábora v Libanone hľadá lepšiu budúcnosť a je pripravená presťahovať sa do Švédska, naučiť sa švédsky jazyk a získať vzdelanie, aby sa stala zdravotnou sestrou. Členský štát EÚ by mohol mať kontrolovaný zoznam takýchto kandidátov a umožniť takýmto kandidátom prísť do krajiny za kontrolovaných okolností, aby sa naučili jazyk, naučili sa konkrétne potrebné povolanie a vyplnili medzery v krajine. Môže zabrániť vlnám nekontrolovanej migrácie ľudí, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť, pretože teraz by mohli mať právnu príležitosť urobiť ľudským spôsobom. Už máme tzv. modrú kartu EÚ, ktorá by sa mohla rozšíriť!

Projekt ReRoot je malá organizácia, ktorá sa práve zriaďuje na podporu nepredvídaných komunít študovaných v táboroch s permakultúrnym vzdelávaním, zdrojmi pre regeneračné poľnohospodárstvo a terapiou inšpirovanou prírodou. Podporuje ich krátkodobé fyzické potreby, ako aj dlhodobú integráciu, duševnú a fyzickú pohodu. Tento projekt som práve začal a potrebujem podporu!

Ak hovoríme o vytvorení bezpečných migračných trás, zameriavame sa najmä na ekonomickú migráciu a možnosti účinne absorbovať migrantov na trh práce pomocou meraní, ako je európska modrá karta. Musíme však mať na pamäti, že mnohí ľudia odchádzajú z individuálnych alebo kolektívnych bezpečnostných dôvodov. Mohli by sme zaviesť takú formu konania o azyle, v rámci ktorého sa preskúmajú práva a potreby ľudí v konfliktných regiónoch pred tým, ako začnú uniknúť. Pretože ak je ich žiadosť o azyl úspešná alebo im bude umožnená subsidiárna ochrana, Európska únia by mohla organizovať systematické a bezpečné služby presunu osôb v núdzi. Konfliktným situáciám na hraniciach EÚ by sa zabránilo bez toho, aby sa porušovali ľudské práva, a to buď priamo inštaláciou táborov, alebo nepriamo outsourcingom ťahov v Stredozemnom mori líbyjskej pobrežnej stráži.

„Funkčný systém integrácie a prisťahovalectva s distribučným kľúčom, z ktorého majú prospech tak prisťahovalci, ako aj občania EÚ pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv“ Prisťahovalectvo ľudí, ktorí prichádzajú do Európy okrem iného cez Taliansko, Španielsko a Grécko, možno udržať len vtedy, ak: 1. ľudia, ktorí sa prisťahovali do Európy, majú šancu na spravodlivú integráciu a 2) zdroje sa prideľujú konkrétnemu počtu a všetkým členským štátom s rovnakým a spravodlivým distribučným systémom. Po prvé, integrácia a prisťahovalci do EÚ: Integrácia môže fungovať len vtedy, ak existuje infraštruktúra; jasný plán a presné pridelené zdroje. S cieľom poskytnúť všetkým prisťahovalcom spravodlivú šancu na integráciu do príslušnej spoločnosti; na to, aby bola možná široká ponuka programov Erasmus a aby sa tieto programy nerušili, je potrebné obmedziť počet na každý kvartál/pol rok alebo rok v závislosti od toho, aké štatistické údaje poskytujú: ako dlho sa jednotlivec musí integrovať do príslušného členského štátu? Po druhé, musí existovať distribučný kľúč v celej EÚ. Odôvodnenie je jednoduché: V rámci Únie musí existovať väčšia solidarita a prvok rozdelenia bremena. Komisia by spolu s Radou mala zaviesť spravodlivý distribučný kľúč, ktorý okrem iného zohľadňuje hospodársku kapacitu, počet obyvateľov a absorpčnú kapacitu. Zabránilo by sa tak nadmernému zaťaženiu niektorých členských štátov (napr. Švédsko a Nemecko) a, dúfajme, že by sa znížil rastúci nedostatok akceptácie prijímania ďalších migrantov. Pozývam vás, aby ste sa zajtra zúčastnili na seminári o tejto otázke a aby ste v tejto oblasti nanovo formovali politiku EÚ. Urobme veľký skok vpred a povzbudzujem sa k tomu, aby som si vypočul spätnú väzbu!

Je nevyhnutné podporovať, investovať a konať v súvislosti s mladými medzinárodnými, bývalými dospelými a ľuďmi s históriou migrácie, ktorí žijú v Európe s chronickým ochorením. Na tento účel by sme mali vykonávať politiky, ktoré podporujú zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie pre mladých ľudí s históriou migrácie a medzinárodným pôvodom, ktorí žijú s chronickým ochorením v Európe.

Aby mohla Európa úspešne riadiť prisťahovalectvo, mali by sa zaviesť prísne minimálne podmienky určujúce rozsah, v akom by sa od každého migranta malo očakávať, že sa začlení. Migranti by mali byť informovaní o týchto podmienkach pri príchode. Podmienky by mali zahŕňať úsilie o zvýšenie ich jazykových schopností; nájsť si prácu; zúčastňovať sa na dobrovoľníckych činnostiach; a tak ďalej. Tí, ktorí nie sú ochotní prijať a konať podľa záväzku dodržiavať tieto podmienky, a najmä tí, o ktorých sa zistilo, že spáchali trestné činy, by nemali mať povolenie zostať v Európe z dlhodobého hľadiska.

To si samozrejme vyžaduje, aby migranti mali príležitosť integrovať sa a konať v záujme dosiahnutia týchto podmienok. EÚ a členské štáty by preto mali masívne investovať do podpory novoprichádzajúcich migrantov a kandidátov na dlhodobý integrovaný pobyt.

Bezpečnosť na hraniciach EÚ je samozrejme nevyhnutná. Najmä v južnom Stredozemí je situácia na hraniciach neprijateľne nestabilná.

Migranti a žiadatelia o azyl však nie sú nepriateľmi EÚ. Sú jednoducho zúfalými ľuďmi, ktorí sa snažia dosiahnuť lepší život. Namiesto toho je potrebné urobiť viac na boj proti úspechu pašovania mafií v južných susedoch EÚ.

To sa dá dosiahnuť prostredníctvom posilnenej diplomatickej a vojenskej prítomnosti v týchto oblastiach, ale to bude pokračovať až doteraz. Oveľa lepšie by bolo stimulovať vstup migrantov do EÚ pravidelnými cestami. EÚ by mala migrantom uľahčiť prístup k členským štátom inými prostriedkami ako prevádzačstvom.

Azylový proces je v súčasnosti dlhý a neprehľadný. Mal by sa urýchliť a sprehľadniť. Prístup k legálnej migrácii by sa mohol zlepšiť vytvorením väčšieho počtu migračných centier v krajinách pôvodu, čo by umožnilo začať migračné cesty bez potreby nebezpečných neregulárnych ciest.

Migranti by mali mať možnosť požiadať o víza na účely práva na prácu a získať bývanie a pracovné zmluvy zo svojich krajín pôvodu a potom sa bezpečne presťahovať do EÚ. Ponuka legálnej migrácie je odpoveďou na snímky zo Stredozemného mora, ktoré pretrhajú srdce.

V prípade osôb, ktoré sa už nachádzajú v hostiteľských krajinách, by sa mali optimalizovať podmienky počas čakania na potvrdenie štatútu azylu. Azylový proces by mal byť prístupnejší, menej byrokratický a menej zastrašujúci. Akákoľvek diskriminácia v týchto procesoch by sa mala odstrániť.

Masová migrácia vytvára chaos: Európa nemôže akceptovať všetkých. EÚ a jej členské štáty majú vlastné problémy a mali by ich vyriešiť predtým, ako sa pokúsia zmierniť dôsledky zahraničných katastrof.

Mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú humanitárne operácie v Stredozemí, podkopávajú úsilie o zníženie prisťahovalectva. Zachránením prevádzaných migrantov, ktorí boli opustení na mori, ich činnosť narúša politiky EÚ v oblasti hraníc a pomáha prevádzačstvu mafií, aby pokračovali vo svojej nezákonnej činnosti. Konajú teda ako pašeráci.

EÚ by to mala uznať a k nim pristupovať tvrdejšie. Ich plavidlá by mali byť skonfiškované alebo zničené, aby vyslali jasný signál.

Kríza, ktorej Grécko čelilo v poslednom desaťročí, sa neskončila. Krajina, ktorá je jedným z pilierov európskej histórie, potrebuje od EÚ čo najväčšiu pomoc, aby prekonala svoje finančné ťažkosti. Grécko potrebuje radikálne reformy v oblasti sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia, ako aj finančnú pomoc na riadenie migračnej krízy.

Poskytnutie príležitosti Grécku znamená dať príležitosť pre budúcnosť Európy.

Významné účinky zmeny klímy už možno pozorovať – a v budúcnosti sa pravdepodobne zhoršia, čo povedie k nemerateľnému utrpeniu a miliónom klimatických utečencov. Hoci by EÚ mala prevziať zodpovednosť a vyčleniť svoje zdroje na pomoc menej rozvinutým krajinám s cieľom zlepšiť ich infraštruktúru a pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí, je dôležité zachovať rovnováhu: EÚ musí zabezpečiť, aby mala na pamäti svoju štruktúru a bezpečnosť, keďže nie je možné štrukturálne riešiť prílev miliónov ľudí samostatne.

Väčšie úsilie by sa malo vynaložiť na integráciu detí migrantov do spoločnosti. Migrujúce deti sa teraz musia naučiť nový jazyk a zároveň dodržiavať bežné učebné osnovy. Je to neúčinné.

Mali by sa zaviesť intenzívne jazykové kurzy, aby sa migrujúce deti naučili jazyk svojho nového domova pred tým, ako začnú pokračovať v pravidelných školských učebných osnovách.

Európania už určitý čas vnímajú migrantov ako hrozbu. Je to nesprávne: namiesto toho ponúkajú možnosti. Európske obyvateľstvo nedostáva žiadne mladšie obyvateľstvo a potreba dodatočných pracovných síl zo strany priemyselných odvetví sa len zvýši. Rovnako možno omladiť aj vidiecke oblasti s nedostatočným počtom obyvateľov. Mladí migranti by mali byť vítaní, vzdelaní a pripravení zaplniť otvory európskej pracovnej sily, pričom viac migrantov by sa malo prideľovať krajinám s relatívne starším obyvateľstvom, a teda s väčšou potrebou.

Malo by sa to uskutočniť spôsobom, ktorý potvrdzuje dôstojnosť migrantov prichádzajúcich do Európy. Prosperujúci pre EÚ a prosperujúci migranti nemusia byť v opozícii. Čím skôr sa to prijme, tým lepšie je: je potrebné čo najskôr nájsť ucelený model integrácie migrantov do hospodárstva, aby EÚ mohla primerane reagovať na možnú migráciu spôsobenú zmenou klímy.

Spoločná kontrola hraníc je mimoriadne náročná. Nie je preto prekvapujúce, že spoločná pohraničná agentúra EÚ Frontex má značný priestor na zlepšenie. Navrhuje sa niekoľko nápadov na zlepšenie jeho prístupu k riadeniu hraníc:

• Na všetkých činnostiach agentúry Frontex by mal byť prítomný pozorovateľ z Agentúry EÚ pre základné práva (FRA), aby sa zabezpečila ochrana práv migrantov.
• Agentúra FRA by okrem toho mala vykonávať posúdenia kvality humanitárnej reakcie agentúry Frontex, ktoré sa zahrnú do správ o kľúčových témach.
• Na agentúru Frontex by sa mali vzťahovať rovnaké požiadavky na transparentnosť ako na ostatné agentúry EÚ.
• Európsky parlament a Európska rada by mali mať väčšie rozhodovacie úlohy v operáciách agentúry Frontex.

Dublinské opatrenie je ústredným prvkom migračnej politiky EÚ. Má však niekoľko nedostatkov:

• Žiadatelia o azyl by mali mať v čo najväčšej možnej miere možnosť výberu krajiny, do ktorej sú pridelení.
• Ak žiadosti žiadateľov o azyl o ochranu neboli vyriešené v lehote na vybavenie ich prípadu, nemali by byť vyhostené z EÚ: mali by byť chránené, kým sa nedefinuje ich štatút.
• Rozdelenie držiteľov azylu v rámci EÚ by sa malo určiť na základe kvóty založenej na mnohých kritériách (vrátane HDP a miery nezamestnanosti). To by malo zahŕňať metódu na zabezpečenie súladu zo strany členských štátov, ktorá umožní väčšiu harmonizáciu.
• Žiadosti o azyl by mali byť prístupnejšie v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách.

V rámci schengenského priestoru sa občania členských štátov EÚ môžu voľne pohybovať. Niektoré aspekty mobility v rámci EÚ si však od občanov stále vyžadujú vysokú úroveň času a úsilia, čo bráni zjednodušeniu pohybu.

Aby bol voľný pohyb prístupnejší, EÚ by sa mohla snažiť: odstrániť administratívnu záťaž pri prekračovaní hraníc; uľahčiť získavanie čísel sociálneho zabezpečenia v krajinách, ktoré nie sú krajinami pôvodu; uľahčiť získanie vodičského preukazu alebo dovoz vlastneného automobilu; a zaregistrovať sa v nových krajinách. Krajiny by tiež mohli zvážiť poskytnutie usmernení o prisťahovalectve v angličtine, ako aj v rodnom jazyku štátu. Okrem toho by bol voľný pohyb prístupnejší ako dlhodobá možnosť pre občanov EÚ, ak by bolo jednoduchšie získať štátnu príslušnosť iných krajín po usadení sa v nich.

Investovať do verejnej dopravy, aby mladí ľudia mohli ľahšie a lacnejšie cestovať v Európe a lepšie spoznať mladých ľudí z iných európskych krajín.

Zatiaľ čo programy ako Erasmus+ nám pomáhajú navzájom sa prepojiť, musíme sa zamerať na niečo oveľa zásadnejšie, a to schopnosť cestovať pohodlným a cenovo dostupným spôsobom po celej Európe. 

Po prvé, potrebujeme lepšiu infraštruktúru. Mladí ľudia zdôrazňujú, že chcú viac medzinárodných vlakov. Po druhé, cestovanie týmito vlakmi by malo byť možné so zľavou pre študentov a iných mladých ľudí, aby sa zaručilo, že Európa a európske cestovanie budú prístupné pre všetkých. V záujme uľahčenia medzinárodného cestovania po Európe je dôležité poskytovať lepšie informácie o uchádzaní sa o zahraničné pracovné miesta a poskytnúť vysvetlenie, aké dokumenty sa požadujú. 

Tento druhý príklad tiež ilustruje, že mladí ľudia nechcú cestovať po Európe len na rekreačné účely. Existuje tiež jasné želanie, aby Európa uľahčila vnútroeurópsku migráciu pracovnej sily.

Nad európskou pohraničnou a pobrežnou strážou (Frontex) by sa mal vykonávať dohľad s cieľom zabezpečiť, aby sa činnosti agentúry riadili zásadami základných práv. Napríklad sťažnosti adresované agentúre Frontex by mal riešiť skôr externý orgán než samotná agentúra Frontex.

Integrácia v novej krajine, ktorá zorientuje novú byrokraciu v novom jazyku, je mimoriadne náročná. Migranti potrebujú veľa pomoci pri hľadaní správnej cesty. Na pomoc by EÚ mohla podporiť vytvorenie aplikácie obsahujúcej komplexné poradenstvo a odpovede na kľúčové otázky týkajúce sa integrácie v každom členskom štáte. Aplikácia by sa zaoberala:

• Práva a povinnosti migrantov
• Prístup k pracovným príležitostiam.
• Informácie o možnostiach vzdelávania.
• Informácie o miestnych komunitách.
• Poradenstvo týkajúce sa kľúčových praktických aspektov vrátane prenájmu, registrácie, poistenia atď.

Mohlo by sa to doplniť o chat-bot so znalosťou vnútroštátnych alebo miestnych právnych predpisov a systémov.

Ocenil sa nedávny úspech tenisovej hviezdy Emma Raducanu; bez migrácie by to však nebolo možné. Migrácia ponúka obrovské možné výhody tak migrantom, ako aj hostiteľským komunitám a krajinám, ale je aj kontroverznou témou a často cieľom falošných správ.

EÚ by mala bojovať proti účinkom dezinformácií, populizmu a predsudkov prostredníctvom komunikačnej kampane, aby si občania uvedomili výhody zdravého migračného systému. Pomohlo by to znížiť napätie v rámci komunít a prispelo by to ku konštruktívnejšej diskusii a úlohe migrácie.

Študenti z krajín mimo EÚ, ktorí študujú na európskych univerzitách, čelia potrebe pracovných povolení a nedostatočnej podpore. Je to veľká pach: zahraniční absolventi európskych univerzít môžu svojim hostiteľským spoločnostiam veľa ponúknuť. Proces zotrvania v Európe by sa mal zjednodušiť s cieľom pomôcť absolventom, ktorí chcú zostať v krajinách, ku ktorým prišli, a hostiteľským národom využívať výhody, ktoré môžu študenti poskytnúť.

Malo by sa pokúsiť o celoúniový postup na získanie pracovných povolení; ak je to príliš radikálne, členské štáty by sa mali aspoň nabádať, aby zosúladili svoje požiadavky. Absolventom z krajín mimo EÚ by sa mala ponúknuť podpora pri hľadaní pracovných povolení.

Mnohí migranti prichádzajúci do Európy získali obmedzené vzdelanie. Ich výučba si vyžaduje veľké množstvo zdrojov a veľa času. To predstavuje výzvu pre nádeje na vyplnenie medzier v európskej pracovnej sile, ktorá má často relatívne technické požiadavky. Legálne prisťahovalectvo by sa preto malo obmedziť na tých migrantov, ktorí ponúkajú zručnosti, ktoré Európa potrebuje a ktorí už dosiahli vysokú úroveň vzdelania.

EÚ by mala ďalej rozvíjať svoju iniciatívu modrú kartu a využiť ju na prilákanie jasných myšlienok do potrebných oblastí hospodárstva z krajín mimo Európy. To umožňuje EÚ zachovať otvorené hranice a zachovať legálnu migráciu. V prípade potreby by sa počet víz za rok mohol obmedziť.

Nelegálne prisťahovalectvo cez Stredozemné more predstavuje významnú výzvu pre orgány kontroly hraníc, medzi ktoré patrí Frontex – agentúra EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Vzhľadom na to môže byť užitočné rozšíriť počet zamestnancov agentúry Frontex. Satelitné snímkovanie Stredomoria môže tiež pomôcť: satelity spojené so sofistikovanou analýzou snímok založených na umelej inteligencii by mohli umožniť vydávanie upozornení v reálnom čase na plavidlá agentúry Frontex, čo by im pomohlo nájsť plavidlá migrantov a bezpečne ich vrátiť do miest pôvodu.

Tým by sa znížilo nelegálne prisťahovalectvo, odradilo migrantov od vykonávania nebezpečnej cesty cez Stredozemné more a znížila by sa dôveryhodnosť prevádzačov.

EÚ v súčasnosti závisí od susedných režimov v Líbyi, Turecku, Maroku a inde, aby pomohla znížiť toky migrantov do Európy.

Je to riskantné: Otvára EÚ vydieraniu autoritárskymi režimami a môže viesť k zneužívaniu migrantov. Aby sa tomu zabránilo, EÚ by mala výrazne posilniť svoju schopnosť vytvárať spoločnú zahraničnú politiku. Mala by získať schopnosť ďalej rozvíjať svoje záujmy a v prípade potreby využívať mäkkú silu na zníženie migračných tokov pri zdroji.

Nové vonkajšie krízy si vyžadujú prehĺbenie spoločnej tvorby politiky a dôraz na predchádzanie príčinám migrácie, a nie nadmernú reakciu na migráciu zameranú na bezpečnosť, keď k nej dôjde. 

Veľký počet migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy, sa v súčasnosti nachádza v táboroch na európskych hraniciach. Jedným z takýchto táborov je tábor Lipa neďaleko BihaÄ nejakej Bosny a Hercegoviny, kde bolo po vypálení tábora bez domova 1300 ľudí. Nedostatočná pomoc EÚ urobila len málo na zlepšenie veľmi zložitých podmienok – najmä v prípade nedostatku prístrešia, vody a elektrickej energie.

Nikto sa nestane utečencom pre zábavu. EÚ by mala urobiť viac pre pomoc migrantom, ktorí uviazli na jej hraniciach. Mala by aktívne spolupracovať s národnými vládami a poskytovať viac a lepšie cielenej pomoci s cieľom zlepšiť kvalitné tábory a zabrániť zhoršeniu podmienok. Práva utečencov by sa nemali naďalej zanedbávať, keď by sa mohla poskytnúť pomoc. 

Rastúca migrácia do EÚ zaznamenala zodpovedajúci nárast rozdeľujúceho nacionalizmu. Čiastočne to odráža rozpor medzi hodnotami v krajinách prijímajúcich migrantov a hodnotami, ktoré samotní migranti vnímajú. Hrozí, že sa posilnia nacionalistické strany, ktoré majú vylúčenie.

V reakcii na to by EÚ mala zaujať silnejší postoj pri vyjadrovaní svojich spoločných hodnôt. V prvom rade by to malo zahŕňať proaktívnu a súcitnú politiku EÚ v oblasti záchrany a spracovania migrantov vstupujúcich do Stredozemného mora. Po druhé, EÚ by mala jasne vyjadriť svoj záväzok týkajúci sa najmä rodových práv, a to popretie rétoriky zameranej proti prisťahovalcom a zároveň objasniť prichádzajúcim migrantom, že prijatie inkluzívnych hodnôt EÚ má zásadný význam.

Podľa príkladu mnohých severských krajín musíme zvýšiť financovanie programov pre prisťahovalcov, aby sa im umožnilo získať silné vzdelanie zamerané na jazyk a občianske hodnoty v záujme lepšej integrácie do našej spoločnosti. Môžeme tak ukázať tým, ktorí už sú európskymi občanmi, ako aj tým, ktorí prichádzajú do európskych krajín, že Európania nezávisia od etnickej príslušnosti, náboženstva alebo pôvodu, ale od spoločných hodnôt, ako sú sloboda, rovnosť, integrácia a rešpekt voči iným.

Rúška by sa mali rovnomerne distribuovať každému, kto žije v krajine Únie, bez ohľadu na jeho status. S legálnymi prisťahovalcami z krajín mimo EÚ, ktorí študujú alebo pracujú (a platia dane), by sa malo zaobchádzať rovnako ako s ostatnými obyvateľmi s rovnakým prístupom k zdravotnej starostlivosti.

Potrebujeme politiky na ochranu maloletých cudzincov bez sprievodu. Problémy, ktorým čelia cudzinci bez sprievodu, sú mnohé a mimoriadne zložité. Vojna a nepokoje spôsobili príchod tisícov utečencov na pobrežie európskeho Stredozemia, čím sa zvýšil počet maloletých bez sprievodu v členských štátoch EÚ.

V Taliansku sa pred vstupom dekrétu o prisťahovalectve a bezpečnosti (legislatívny dekrét č. 113 zo 4. októbra 2018), ktorý bol zákonom č. 132 z 1. decembra 2018 zmenený zákonom č. 132 z 1. decembra 2018 na maloleté osoby, ktoré požiadali o azyl, všeobecne uznalo, že v prípade neexistencie podmienok na medzinárodnú ochranu bola humanitárna ochrana zabezpečená z dôvodu ich osobitnej situácie zraniteľnosti.

Po zrušení humanitárnej ochrany zostanú maloleté osoby, ktoré požiadali o medzinárodnú ochranu a ktorým bolo oznámené zamietnutie v blízkosti dospelosti (vo veku 18 rokov), bez ochrany. Tieto prípady sú už veľmi početné vzhľadom na to, že priemerný vek príchodu je 17 rokov. V rozpore s reštriktívnymi politikami niektorých členských štátov je žiaduce prijať legislatívny zásah proti maloletým osobám bez sprievodu, najmä zraniteľným osobám, aby sa zaručila humanitárna ochrana.

Migranti sú ľudia, ktorí často utekajú pred prenasledovaním alebo vojnou; všetci chcú lepší život pre seba alebo pre svoje rodiny. Často zažili hrozné veci vo svojich domovských oblastiach alebo na svojich cestách. Mnohí Európania na to zabúdajú, keď požadujú uzavreté hranice a protekcionizmus.

Štáty a občania EÚ by sa mali pokúsiť pripomenúť obyvateľstvu, že migranti sú len bežnými ľuďmi a že sa im nemožno obávať. Migrantom by sa malo pomôcť nájsť si zamestnanie, čo im umožní čo najskôr prispieť k ich novým komunitám a dokázať skeptických Európanov, že môžu obohatiť naše komunity. Aby sa zabránilo preťaženiu prijímajúcich spoločností, migranti by mali byť rovnomerne rozložení medzi členskými štátmi EÚ.

Migranti sú ľudia s príbehmi a nádejami; je potrebné urobiť všetko, čo môže EÚ urobiť, aby zabránila tragédiám.