Pandémia COVID-19 navždy zmenila paradigmu práce. Zatiaľ čo mnohí ľudia strácajú niekoľko hodín pri dochádzaní medzi domovom a kanceláriou, pričom vždy musia žiť v oblastiach, ktoré sa k nej nachádzajú, telekomunikácia umožnila ľuďom objavovať svet a pracovať na notebooku s prístupom na internet. Keďže digitálny kočovníci môžu byť atraktívni ako život bez povinností a s väčšou flexibilitou pri hľadaní miesta na život, prinášajú miestnym hostiteľským komunitám obrovské problémy, ako je zvýšený tlak na prírodné zdroje a služby, vyššie ceny bývania v dôsledku vyšších miezd a v dôsledku toho prehlbovanie sociálnych rozdielov. S cieľom zabezpečiť spravodlivejší život komunity a zabrániť zneužívaniu v oblasti daní bol tento návrh vypracovaný: Článok 1 Vymedzenie fiškálneho pobytu 1 – Stanovenie jasných kritérií na určenie daňovej rezidencie digitálnych kočovníkov, pričom sa zohľadnia faktory, ako je dĺžka pobytu v krajine, rodinné väzby a trvalý pobyt. 2 – za oprávnené na daňové účely považujú všetky osoby, ktoré sa zdržiavajú počas obdobia 32 po sebe nasledujúcich dní alebo dlhšie. Článok 2 Daňové pravidlá pre digitálnych nomádov 1 – Všetci občania, u ktorých sa považujú za digitálnych nomádov a ktorí spĺňajú kritériá článku 1, si môžu vybrať jeden z dvoch režimov: a) platenie daní v krajine pobytu, ako sú štátni príslušníci b) režim pre používateľov platieb. V tomto režime je občan spoplatnený za verejnú službu, ktorú využíva. Článok 3 Spolupráca medzi krajinami 1 – Podporovať medzinárodnú spoluprácu pri výmene informácií o zdaňovaní digitálnych nomádov. Článok 4 Informovanosť a vzdelávanie 1 – Uskutočnenie informačných kampaní zameraných na informovanie digitálnych nomádov o ich daňových povinnostiach v krajine ich pobytu a na pomoc im pochopiť daňové predpisy a procesy. Článok 5 Presadzovanie a sankcie 1 – Posilniť presadzovanie daňových povinností digitálnych nomádov prostredníctvom auditov, štátov a spolupráce s podnikmi. 2 – Stanovenie sankcií na európskej úrovni pre tých, ktorí si neplnia svoje daňové povinnosti.

V niektorých krajinách EÚ pretrváva hlboko hlboká sociálna kríza, pokiaľ ide o spôsob, akým je naša dôstojnosť ľudí neustále ohrozená: väčšina ľudí môže len prežiť (bývanie a výživa) namiesto toho, aby mohli žiť. Tento vegetatívny stav, ktorý sa kladie na toľko ťažko mladých pracovníkov, je najviac šokujúci, že ide najmä o politickú vôľu zmeniť spôsob fungovania hospodárstva. V EÚ by nikto nemal očakávať menej ako hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí. Život ako ľudia by nemal byť privilégiom, ale základnou realitou našej ľudskosti. Nie je prijateľné, aby sme sa stále zameriavali najmä na HDP a iné podobné kritériá na presadzovanie výkonnosti hospodárstiev, ako keby to autonómne prinášalo kvalitu života. Myšlienkou podpory a vnímania tejto naliehavej otázky je vytvoriť dátovú platformu EÚ zameranú len na zdôraznenie toho, ako je starý model kapitalizmu potenciálne menej ziskový ako nový vznikajúci udržateľný kapitalizmus. Zisky sa môžu a mali by sa zvýšiť prostredníctvom cieľov udržateľného rozvoja, ako aj kvality života ľudí. Je veľmi pravdepodobné, že riešením bude kapitál, ktorý si vyžaduje len úpravy. Táto rovnica obsahuje tri hlavné premenné v každom členskom štáte, ktoré by sa na platforme („hospodárstvo EÚ“) objavili odvážne, aby sme pochopili mieru úsilia, ktorú pociťujú mnohí: 1. platy, 2) bývanie a 3) náklady na výživu. Jednoduchým zverejnením týchto informácií podľa jednotlivých členských štátov na tejto platforme by sa dalo oveľa ľahšie pochopiť a podeliť sa o závažnosť, ktorá bola okolo nich, a nevykazujú sa žiadne náznaky, že by boli menej závažné.

Niekoľko štúdií a ekonómov varuje, že naše súčasné ekonomické myslenie nedokáže nájsť riešenie v našej hroznej situácii. Neustála vôľa hospodárskeho rastu ničí životné prostredie (Postupimský inštitút pre výskum klímy, 2022) a udržateľný hospodársky rast nie je možný, ako vyplýva z viacerých štúdií (Európsky úrad pre životné prostredie 2019), čo potvrdzuje aj odrazový efekt. Dobré životné podmienky obyvateľstva sú už dlho oddelené od hospodárskeho rastu (Australian National University, Kubiszewski a kol., 2013), a nie od životného prostredia. Bolo by teda úlohou EÚ, aby bola priekopníkom nového typu hospodárskej politiky so skutočným vplyvom. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné komplexné reformy, ale je to jediný spôsob, ako bojovať proti zmene klímy.

Umelé prerušenie tehotenstva je jedným z najväčších porušení ľudských práv v Európe a v histórii. Umelé prerušenie tehotenstva je v rozpore s článkom 2 Charty základných práv EÚ. Každé nenarodené a narodené dieťa si zaslúži ochranu práva na život. V záujme dodržiavania ľudských práv a článku 2 musíme ukončiť umelé prerušenie tehotenstva. Spojené štáty mali v čase zrušenia Roe V Wadeho obrovské víťazstvo. Európa sa bude uberať rovnakou cestou a dať hlas bez hlasu. My mládež, nikdy neprestaneme bojovať, kým každý nenarodený nebude mať právo na život. Sme generáciou za život!

Dnes na seminári v rámci podujatia EYE rečníci spomenuli rôzne otázky týkajúce sa volieb – nízky počet účastníkov hlasovania, najmä mladých ľudí, dezinformácie, nedostatočné pochopenie zložitého legislatívneho procesu v EÚ, riziko pre autokratické systémy. David van Reybrouck napísal knihu „Against electionss“, v ktorej navrhol deliberatívnu demokraciu. Jedným z jeho nápadov je vytvoriť dočasné komisie zložené z občanov EÚ namiesto politikov. Takáto komisia môže zastupovať ľudí s odlišným pôvodom a perspektívou. Nemali by inštitúcie EÚ prispôsobiť takúto poradnú demokraciu a byť otvorenejšie v legislatívnych procesoch s cieľom dať právomoci samotným občanom?

Projekt ReRoot je malá organizácia, ktorá sa práve zriaďuje na podporu nepredvídaných komunít študovaných v táboroch s permakultúrnym vzdelávaním, zdrojmi pre regeneračné poľnohospodárstvo a terapiou inšpirovanou prírodou. Podporuje ich krátkodobé fyzické potreby, ako aj dlhodobú integráciu, duševnú a fyzickú pohodu. Tento projekt som práve začal a potrebujem podporu!

Je mimoriadne dôležité mať (nepovinné) záverečné preskúmanie na konci strednej školy, ako sú napríklad trvalo udržateľné vzdelávanie, aby mladí ľudia v Európe mali rovnaké šance dostať sa na univerzity v rámci EÚ. Napríklad porovnanie platových tried nemeckého občana s platovými triedami Rakúska nie je možné z dôvodu veľkých rozdielov v systémoch vzdelávania a klasifikácie. V prípade niektorých študijných programov však môže byť potrebné ísť do zahraničia. Pre mladých dospelých je tiež veľmi dôležité preskúmať nové krajiny a kultúry, ktoré by mali byť v súlade s cieľmi EÚ. Skutočnosť, že štúdium v rámci EÚ je už teraz bezplatné, funguje výnimočne dobre.

Potrebujeme európsku ústavu pre práva detí. V sociálnych systémoch európskych krajín musí byť zaručený minimálny dôchodok pre deti, aby žiadne deti netrpeli chudobou. Vo vzdelávacích inštitúciách sa demokratické hodnoty musia vyučovať a žiť.

Máme veľa údajov s výhodami osoby s diagnostikou ako pracovníka. Mať prácu je obrovská vec pre každého, ale najmä pre osobu, ktorá čelí určitej diagnóze. Rok 2024 je kľúčovým rokom, pokiaľ ide o zlepšenie úrovne vzdelávania, zlepšenie situácie vďaka informovanosti o chorobách, v tomto prípade o skleróze multiplex. Existujú už projekty na túto tému? Áno, ale chcem vidieť projekt na úrovni EÚ, v rámci ktorého môže mať každá krajina prospech z projektu, aby mala rovnakú úroveň informovanosti a vedomostí ako v Belgicku a Chorvátsku. Niektoré zlepšenia sa už dosiahli, ale je potrebné viac, ak sa ľudia s chronickými chorobami môžu zasadzovať za naše choroby a naše potreby.

Veľká časť mladých ľudí je vo svojich prvých odborných skúsenostiach nútená pracovať bezplatne. Neplatené stáže sú niekedy prvými príležitosťami na získanie skúseností. Hoci stáže sú užitočné na získanie skúseností v našich prvých krokoch, neplatený stážista by mal byť v celej EÚ zakázaný. Len tí, ktorí si môžu dovoliť pracovať bezplatne (v dôsledku podpory rodiny alebo väčšej ekonomickej kapacity), budú mať prístup k týmto pracovným príležitostiam, čím sa podporí nerovnosť a sociálna nespravodlivosť. V záujme zaručenia rovnosti príležitostí a ochrany práv mládeže by sa preto mali zakázať všetky neplatené stáže.

V záujme účinného riešenia rasových incidentov v školách a boja proti nim je nevyhnutné zaviesť monitorovací systém na sledovanie výsledkov škôl v súvislosti s riešením takýchto incidentov. Navrhuje sa toto odporúčanie: Zavedenie systému monitorovania rasových incidentov v školách: Vzdelávacie orgány by mali vypracovať a zaviesť štandardizovaný systém monitorovania rasových incidentov v školách v celej Európe. Tento systém by mal zahŕňať komplexné mechanizmy zberu a analýzy údajov na sledovanie a dokumentovanie incidentov rasovej diskriminácie, obťažovania, šikanovania a násilia vo vzdelávacom prostredí. Systém monitorovania by mal zachytiť frekvenciu aj povahu rasových incidentov a zabezpečiť dostupnosť presných a aktuálnych informácií. Zavedením spoľahlivého systému monitorovania rasových incidentov môžu vzdelávacie orgány získať cenné poznatky o výskyte rasových incidentov a pracovať na predchádzaní takýmto incidentom v školách a zaviesť opatrenia na ďalšiu pomoc študentom a učiteľom. Týmto proaktívnym prístupom sa zabezpečí, aby obete rasizmu/diskriminácie boli „vypočuté“ a aby sa prijali opatrenia, keďže výskum naznačuje, že väčšina študentov neoznamuje rasistické incidenty z dôvodu nečinnosti škôl. Okrem toho táto iniciatíva pomôže identifikovať oblasti zlepšenia, poskytnúť informácie pre politiky založené na dôkazoch a podporovať kultúru rešpektu, inkluzívnosti a rovnosti vo vzdelávacích inštitúciách.

Začlenenie Dňa zrušenia do školských osnov v Európe prispeje k budovaniu inkluzívnych spoločností, ktoré uznávajú historickú nespravodlivosť, bojujú proti systémovej diskriminácii a usilujú sa o spravodlivejšiu budúcnosť. Vyučovacie hodiny Týždňa otroctva by si zvolili multidisciplinárny prístup, ktorý by zahŕňal rôzne témy, ako sú história, literatúra, umenie a spoločenské vedy. Skúmaním tejto témy z rôznych hľadísk môžu študenti získať komplexnejšie chápanie zložitých historických, sociálnych, hospodárskych a kultúrnych aspektov spojených s otroctvom a jeho zrušením.

Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 – Nevyhnutnosť reformy Návrh stratégie, podľa ktorého je na boj proti rodovej nerovnosti potrebných 50:50 kvót, keďže vedúce pozície musia reprezentovať demografickú situáciu obyvateľstva, považujem za výrazne oslabené naše úlohy jednotlivcov v spoločnosti. Spochybňujem vnímanie zámerov mužov samotným Európskym parlamentom. Ako sa môžem s istotou orientovať vo svete ako žena, keď stratégie používané na boj proti rodovej nerovnosti riešia len povrchové výstupy mizogýnie a ďalej šíria nerovnosť? Som pevne presvedčený, že je potrebné zmeniť prístup k boju proti rodovej nerovnosti. Namiesto toho, aby sa pozornosť sústredila na umelé vytváranie rozmanitosti v riadiacich a vedúcich pozíciách, je potrebné presmerovať našu pozornosť na vypracovanie stratégie, v ktorej sa rodová rovnosť presadzuje na individuálnom základe, a nie na legislatívnom základe. Rovnosť príležitostí by sa mala oceňovať viac ako rovnosť výsledkov a v konečnom dôsledku by delegovanie vedúcich a riadiacich pozícií malo byť založené na zásluhách a nikdy na základe pohlavia.

„Ciele trvalo udržateľného rozvoja“ umožňujú spustiť projekty v súvislosti s rôznymi témami, ktoré predstavujú. Umožňujú inštitúciám a občanom lepšie pochopiť, kto je adresátom a na aký účel sa napríklad prijíma zákon.

Transparentnosť je dôležitým aspektom demokracie a my si zaslúžime, aby sme pochopili, čo napreduje a rozvíjame vlastné alternatívy. Napríklad vo Švédsku existuje softvér s názvom BankID, ktorý sa používa ako elektronický preukaz totožnosti, je však chránený a dostupný len v operačných systémoch Apple, Microsoft a Google. To presadzuje ich už aj tak silný oligopol a poškodzuje občanov, ktorí nie sú v súlade. Dobrovoľníci by mohli preniesť systém identifikácie s otvoreným zdrojovým kódom na akúkoľvek platformu.

Aby mohla Európa úspešne riadiť prisťahovalectvo, mali by sa zaviesť prísne minimálne podmienky určujúce rozsah, v akom by sa od každého migranta malo očakávať, že sa začlení. Migranti by mali byť informovaní o týchto podmienkach pri príchode. Podmienky by mali zahŕňať úsilie o zvýšenie ich jazykových schopností; nájsť si prácu; zúčastňovať sa na dobrovoľníckych činnostiach; a tak ďalej. Tí, ktorí nie sú ochotní prijať a konať podľa záväzku dodržiavať tieto podmienky, a najmä tí, o ktorých sa zistilo, že spáchali trestné činy, by nemali mať povolenie zostať v Európe z dlhodobého hľadiska.

To si samozrejme vyžaduje, aby migranti mali príležitosť integrovať sa a konať v záujme dosiahnutia týchto podmienok. EÚ a členské štáty by preto mali masívne investovať do podpory novoprichádzajúcich migrantov a kandidátov na dlhodobý integrovaný pobyt.

Rodová rovnosť stále nie je realitou, pokiaľ ide o ekonomickú hodnotu alebo odmeňovanie. Stále nemáme rovnakú odmenu pre mužov a ženy a ženy veľmi často platia dvojnásobok ceny za rovnaké služby. Napríklad zrážka je často dvakrát alebo trikrát drahšia pre ženu, dokonca aj s krátkymi vlasmi.

Musíme to zmeniť na úrovni Spoločenstva: EÚ by mala stanoviť rovnaké ceny za rovnaké služby tým, že toleruje zvýšenie alebo zníženie len na základe rozdielov v nákladoch obchodníka na poskytovanie tejto služby, a nie na základe pohlavia.

Po dovŕšení veku 18 rokov by sme mali každému mladému Európanovi poskytnúť bezplatný preukaz Interrail. Vďaka tomu by mali možnosť sami zažiť Európu a európske cestovanie. Táto možnosť by sa rozšírila aj na znevýhodnených mladých ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť cestovať do zahraničia.

Európski občania by mali lepšie pochopiť, ako EÚ funguje a aké sú výhody občianstva EÚ.

Ľudia z celej EÚ, najmä na predmestiach, by mali byť vyvýšení ako Európania. Hoci je úžasné patriť k určitej kultúre, identite alebo štátnej príslušnosti, musíme si tiež pamätať na to, čo nás spája. 

Ponaučenie o demokracii a európskych hodnotách by sa Európanom malo odovzdávať už od mladého veku a ľuďom by sa malo pripomenúť, že musiamať možnosť a povinnosť voliť. Žiaci a študenti by sa napríklad mali učiť o právnom štáte, ktorý je jedným z kľúčových pilierov našej demokracie. Takisto je potrebné uplatňovať rôzne druhy a formáty vzdelávania podľa vekovej skupiny.

Žiaci by sa mali učiť aj o európskej histórii a rôznych kultúrach EÚ, najmä o kultúrach tých, ktorí sú od nich geograficky vzdialení. Vďaka tomu bude EÚ silnejšia a sebestačnejšia a študenti si budú viac vedomí významu EÚ v ich vlastnom živote a príležitostí, ktoré im ponúka. 

Okrem tohoby sa mali organizovať pre mladých ľudí, aby mohli navštíviť inštitúcie EÚ, ako je Európsky parlament, aby sa mohli priamo oboznámiť s fungovaním EÚ. To má pridanú výhodu, ktorá spočíva v spájaní mladých ľudí. Mali by sme tiež informovať ľudí o výhodách EÚ v boji proti manipulácii zo strany iných mocností.

Kríza, ktorej Grécko čelilo v poslednom desaťročí, sa neskončila. Krajina, ktorá je jedným z pilierov európskej histórie, potrebuje od EÚ čo najväčšiu pomoc, aby prekonala svoje finančné ťažkosti. Grécko potrebuje radikálne reformy v oblasti sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia, ako aj finančnú pomoc na riadenie migračnej krízy.

Poskytnutie príležitosti Grécku znamená dať príležitosť pre budúcnosť Európy.

Európsky parlament poskytuje demokratickú základňu Európskej únie, a preto je dôležitou inštitúciou. Napriek tomu by sa mala zreformovať, aby sa dosiahol jej plný potenciál.

Spôsoby, ako to dosiahnuť, by mohli zahŕňať:

• Parlament by mal členským štátom ponúknuť možnosť využívať pre národnostné menšiny jednočlenné volebné obvody bez toho, aby v prípade veľmi malých volebných obvodov umožňoval (de facto) prvý systém postu.
• Mala by mať právo iniciatívy navrhovať nové právne predpisy. Návrhy by mala mať možnosť predložiť buď politická skupina, výbor alebo skupina poslancov EP, ktorí zastupujú aspoň 5 % Parlamentu.
• Naďalej by mala mať stále a dočasné výbory so zameraním na konkrétne politické oblasti. Zloženie výborov by malo naďalej odrážať politické zloženie Parlamentu.
• Mal by sa stať parlamentom s jediným sídlom v Bruseli s cieľom ušetriť administratívne náklady.
• Mala by sa usilovať o podporu rodovej rovnosti, napr. zavedením náhradného systému rodičovskej dovolenky v Európskom parlamente, ktorý by bol k dispozícii ktorémukoľvek z rodičov.

EÚ by mala prinútiť platformy sociálnych médií, aby zabezpečili, že každý účet v sociálnych médiách bude reprezentovať skutočnú osobu. Ak sa domnievame, že platformy ako Facebook alebo Instagram sú súčasťou verejného priestoru, nikto by nemal mať povolenie na svoju identitu!

Okrem toho, ak osoba poruší zákon pri používaní jednej z týchto platforiem, len prinútenie používateľov, aby odhalili svoju totožnosť, umožní orgánom riešiť trestné činy, čím sa sociálne médiá stanú bezpečnejším priestorom.

S každým členským štátom by sa malo v rámci EÚ zaobchádzať rovnako. V tejto súvislosti by Únia mala pomôcť menej rozvinutým krajinám, najmä v južnej a východnej Európe, dosiahnuť finančnú prosperitu a úroveň so zostávajúcimi rozvinutými členskými štátmi.

EÚ by mala:

• vykonávať nižšie politické výdavky a viac sociálnych reforiem v sektoroch vzdelávania a zdravotníctva.
• vykonávať administratívne fúzie, menej prekážok a byrokraciu v podnikaní.
• zintenzívniť výskum v oblasti protikorupčných zákonov.

Týmto spôsobom môže EÚ zaobchádzať s členskými štátmi rovnocennejšie a lepšie sa pripájať k ďalekosiahlym kútom kontinentu.

Mali by sme legalizovať konopu vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Tým sa zastaví organizovaná trestná činnosť a mafiá a zvýšia sa príjmy, ako aj pracovné miesta.

Okrem toho by sa spoločnosti zaoberajúce sa alkoholom a tabakom mali brať na zodpovednosť. Hoci alkohol a tabak sú oveľa nebezpečnejšie ako konopa, sú legálne už mnoho rokov. Od spoločností by sa malo vyžadovať, aby sa vrátili do systému zdravotnej starostlivosti s cieľom kompenzovať choroby, ku ktorým prispievajú.

Sú potrebné celoeurópske iniciatívy, ktoré spájajú európskych občanov v duchu a priateľstve. Každému študentovi by napríklad mohol byť pridelený virtuálny európsky priateľ (VEF) z inej krajiny EÚ, s ktorým môže virtuálne komunikovať.

Maľba všetkých strešných doskov na bielu farbu bude odzrkadľovať teplo pochádzajúce zo slnka namiesto toho, aby ho absorbovala ako tmavé sfarbené povrchy. To sa môže premietnuť do poklesu teploty v európskych mestách počas letných mesiacov. EÚ by preto mala stanoviť, aby sa biele strechy stali povinnosťou nových stavebných projektov a plánov obnovy.

Európska rada by sa mala zreformovať, aby sa stala lepšou európskou inštitúciou a prispela k lepšiemu fungovaniu Európskej únie.

Spôsoby, ako to dosiahnuť, by mohli zahŕňať:

• Európska rada by sa mala zlúčiť s Radou Európskej únie do jednej rady, ktorá by bola rovnocenná s Parlamentom, pokiaľ ide o zákonodarnú právomoc. To zahŕňa právo iniciatívy navrhovať nové právne predpisy.
• Mal by pozostávať zo zástupcov národných vlád.
• Mala by konať kvalifikovanou väčšinou vo všetkých oblastiach politiky vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), čo znamená, že 55 % členských štátov musí hlasovať za, tieto členské štáty by potom mali predstavovať 55 % európskeho obyvateľstva.
• Blokujúca menšina (aspoň štyri členské štáty, ktoré predstavujú viac ako 35 % obyvateľstva EÚ) by sa mala zrušiť, pričom by sa mal zachovať Ioanninský kompromis.
• Európska rada by mala vybrať jedného predsedu na 5-ročné obdobie, ktorý bude viesť zasadnutia a zabezpečovať symbolické, slávnostné a diplomatické úlohy lídra štátu.
• Mala by zvýšiť svoju transparentnosť. Všetky jej zasadnutia vrátane tých, ktoré sa netýkajú právnych predpisov, ako aj zasadnutí jej podriadených orgánov (prípravných orgánov a Coreperu) musia byť vo všeobecnosti verejné a vysielané naživo.

EÚ by mala vytvoriť povinný nadnárodný program, do ktorého by sa mohli zapojiť všetci mladí ľudia, ktorí po dovŕšení osemnástich rokov mohli byť zapojení do systémov sociálnych služieb a projektov miestneho rozvoja komunít. Išlo by len o skutočne nadnárodný program, ak by občanom umožnil presťahovať sa do iných krajín, napr. zúčastňovať sa na pracovných táboroch alebo dobrovoľníckych službách. Mladí ľudia by sa tak mohli stretávať, budovať celoživotné priateľstvá, ale aj zvyšovať povedomie o občianskej povinnosti, európskej identite a solidarite. Program by tak mohol stavať na existujúcich programoch, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity.

Každému občanovi by sa mala zaručiť minimálna úroveň zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na príjem alebo pas EÚ. Musíme zaručiť:

• spravodlivé a štandardizované stanovovanie cien liekov v celej Európe
• rovnaký prístup k inovatívnej liečbe a život zachraňujúcim liekom
• podobné čakacie lehoty pre operácie a postupy
• rovnocenná a spravodlivá starostlivosť v nadväznosti na ochorenie COVID-19 pre všetkých, ktorí sa nakazili touto chorobou

Bol to rok otrasov našich systémov zdravotnej starostlivosti počas pandémie COVID-19. Nie je veľkým zdrojom odolnosti priviesť členské štáty EÚ k určitej úrovni zdravotnej starostlivosti a pomôcť financovať ju v celom regióne v prípade budúcich ohnísk vírusu? EÚ potrebuje univerzálny systém zdravotnej starostlivosti so spoločným rozpočtom, do ktorého prispievajú všetky členské štáty. Tento rozpočet by mal slúžiť na rovnaké mzdy pre zdravotníckych pracovníkov a rovnakú úroveň starostlivosti pre všetkých európskych občanov.

Namiesto toho, aby sme sa zamerali na ľudský vplyv na zmenu klímy, mali by sme presadzovať myšlienku prekvitania ľudí: To znamená využívať zdroje energie, ktoré sú pre nás v každom momente najprospešnejšie, a zastaviť obviňovanie ľudí za ničenie našej planéty. Ľudský vplyv na životné prostredie by sa nemal považovať za morálny ani nemorálny, pretože je napokon nevyhnutný. Mali by sme sa starať o planétu a zároveň zohľadniť naše vlastné šťastie a prosperitu.